Vzdal sa Boh svojho ľudu?

11  Spytujem sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Žid, potomok Abrahámov z Benjamínovej vetvy.

² Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý si vyvolil od počiatku. Z Písma sa dozvieme, že už Eliáš sa ponosoval na svoj národ:

³ Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už len ja som zostal pri tebe, a teraz aj mňa chcú zabiť."

⁴ A čo mu na to odpovedá Boh? Sedemtisíc verných -- okrem teba -- sa neklania cudzím bohom."

⁵ Takisto aj dnes je tu zvyšok verných.

⁶ Boh si ich však nevyvolil pre ich zásluhy, ale zo svojej milosti. Teda nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by nebola milosťou.

⁷ Čo z toho vyplýva? Izrael nedosiahol Božiu priazeň, po ktorej túžil. Dosiahli ju len vyvolení.

⁸ Oči ostatných boli zaslepené. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes.

⁹ Dávid hovorí v jednom svojom žalme: Obetný oltár nech sa im osídlom a pascou stane, do ktorej sami sa chytia a dostanú zaslúženú odplatu.

¹⁰ Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a šiju nech majú navždy zohnutú pod bremenom zákonov."

Varovanie pred namyslenosťou

¹¹ Spytujem sa teda: Potkli sa azda preto, aby padli celkom? Vôbec nie! Ich pád však umožnil záchranu pohanov, a to prebudilo u Židov žiarlivosť.

¹² Ak teda ich zlyhaním svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, čo potom, až sa všetci obrátia?

¹³ Vám, ktorí nie ste Židia, by som chcel povedať: Veľmi sa teším, že ma Boh poslal práve k vám, aby som vám zvestoval evanjelium.

¹⁴ Tým azda vyvolám žiarlivosť u svojich pokrvných bratov a aspoň niektorých privediem k spaseniu.

¹⁵ To, že sa Boh načas odvrátil od nich, viedlo k zmiereniu Boha s pohanskými národmi. A aké nádherné bude, keď sa Boh zase k svojmu ľudu navráti! To ako keby mŕtvi znova ožili!

¹⁶ S prvým chlebom, ktorý sa obetuje Bohu pri slávnosti prvej úrody, sa totiž posväcuje všetok chlieb. A ak sú korene stromu zdravé, zdravé sú aj vetvy.

¹⁷ Ale niektoré vetvy toho stromu -- hovorím o Božom vyvolenom ľude -- boli odlomené. Na ich miesto ste boli zaštepení vy ako konáre planej olivy, takže beriete silu z koreňa ušľachtilej olivy.

¹⁸ Nenamýšľajte si preto, že ste čosi viac ako odlomené vetvy. Veď vy nenesiete koreň, ale koreň nesie vás.

¹⁹ Niekto môže namietať: Boli predsa odlomené, aby som ja mohol byť zaštepený na ich miesto."

²⁰ To je pravda. Boli vylomené, lebo neverili. A vy ste na ich mieste, lebo veríte. Nebuďte namyslení, ale radšej dbajte, aby sa to nestalo aj vám.

²¹ Lebo ak Boh neušetril vetvu ušľachtilej olivy, tým skôr neušetrí vás.

²² Pamätajte na Božiu dobrotu, ale aj na jeho prísnosť: prísnosť k tým, ktorí odpadli, a na dobrotu k vám -- pravda, ak zostanete verní. Inak odtne aj vás.

²³ A takisto Židia, ak sa vrátia k Bohu, budú zaštepení naspäť. Boh má moc to urobiť.

²⁴ Lebo ak Boh zaštepil vás, vetvy planej olivy, na ušľachtilý strom -- čo sa nikdy nerobieva -- o čo ochotnejšie zaštepí odlomené konáre na miesto, na ktoré pôvodne patrili.

Boh plní svoje zámery

²⁵ Nechcel by som, milí bratia, aby zostalo pre vás tajomstvom, aké úmysly má Boh so židovským národom, a nechcem vás v tom nechať vlastným predstavám. Časť Židov sa zatvrdí a neprijme Krista, ale to bude trvať iba dovtedy, kým ho neprijmú všetky ostatné národy.

²⁶ Až potom bude celý Izrael zachránený, ako to predpovedal už Izaiáš: Z Jeruzalema príde Vysloboditeľ a odvráti židovský ľud od bezbožnosti.

²⁷ Toto bude moja zmluva s nimi, keď ich zbavím vín."

²⁸ Ako sa teda dívať na Židov? Neprijali Pána Ježiša ako Mesiáša, preto sa stali Božími nepriateľmi, ale vás to priviedlo k Božiemu milosrdenstvu. Boh ich však stále miluje, lebo sú deťmi svojich predkov, ktorých si vyvolil.

²⁹ Keď Boh niečo daruje, neberie to späť, a ak si niekoho povolá, sám to neruší.

³⁰ Vy ste kedysi Boha odmietli, ale teraz sa vám dostalo Božie milosrdenstvo, keď ho odmietli Židia.

³¹ V podobnej situácii sú teraz oni. Stavajú sa odmietavo k milosti, ktorú ste získali vy práve preto, aby ju nakoniec mohli dostať aj oni.

³² Lebo Boh všetkých -- Židov aj pohanov -- ponechal ich nevere, lebo všetkých chce obdariť svojou milosťou.

Chválospev na Božiu múdrosť a prozreteľnosť

³³ Aké nesmierne je Božie bohatstvo, aká hlboká je jeho múdrosť a poznanie! Aké nevyspytateľné sú jeho rozhodnutia a nepredvídateľné jeho zámery!

³⁴ Kto môže pochopiť jeho myslenie, kto bol jeho poradcom?

³⁵ Kto mu niečo dal zo svojho, aby mu to on musel vrátiť?

³⁶ Veď z Boha všetko pochádza, vďaka nemu a pre neho všetko trvá. Jemu nech je sláva naveky. Amen.