Evanjelium Podľa Lukáša 23
Nádej pre kazdého
Ježiš pred Pilátom
23 Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi.
2 Predniesli proti nemu obžalobu: Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, vraví, že netreba odvádzať rímskemu cisárovi dane a sám sa vyhlasuje za kráľa, ktorého poslal Boh."
3 Tu sa ho Pilát spýtal: Si Mesiáš, ich kráľ?" Odpovedal mu: Ty sám to vravíš."
4 Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: Nijakú vinu na tomto človeku nenachádzam."
5 Ale oni namietali: Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem do Jeruzalema."
6 Pochádza z Galiley?" spýtal sa Pilát.
7 A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a
8 veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku.
9 Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal.
10 Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali.
11 Tu Herodes a jeho vojaci začali Ježiša zneucťovať a zosmiešňovať. Dal ho obliecť do lesklých kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi.
12 V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili, dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.
Odsúdenie Ježiša
13 Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud a predniesol im tento rozsudok:
14 Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete.
15 Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť.
16 A tak ho dám na mieste potrestať a potom ho prepustím.
17 Veď viete, že každý rok na Veľkú noc udeľujem jednému väzňovi milosť."
18 No celý zástup začal jednohlasne kričať: Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!"
19 Barabáš bol odsúdený na smrť pre pokus o vzburu a pre vraždu.
20 Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť.
21 Ale ľudia ho prekričali: Ukrižuj ho! Ukrižuj!"
22 Pilát sa ešte tretí raz pokúsil ich presvedčiť: Akého zločinu sa dopustil? Nenašiel som uňho nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím."
23 Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovej smrti, až im napokon vyhovel.
24 Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu,
25 a odovzdal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.
Cesta na popravisko
26 Keď Ježiša odvádzali na smrť, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Cyrény, ktorý sa práve vracal z poľa.
27 Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša.
28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi,
29 lebo prichádzajú dni, keď budú vravieť:Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!
30 Ľudia budú prosiť vrchy a kopce, aby sa na nich zrútili a pochovali ich.
31 Lebo ak takto nakladajú so mnou, so Živým stromom, čo potom urobia so suchým?"
Ukrižovanie
32 Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov.
33 Keď došli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava.
34 Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev.
35 Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh."
36 Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. Pokrikovali naňho:
37 Ak si židovský kráľ, zachráň sa!"
38 Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: Toto je kráľ Židov."
39 Aj jeden z ukrižovaných zločincov sa Ježišovi posmieval: Čo si to za Mesiáša, keď nepomôžeš sebe ani nám?"
40 Ale ten druhý ho okríkol: Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha?
41 My si trest zaslúžime, ale tento človek určite nespáchal nič zlé a trpí nevinne."
42 Potom oslovil Ježiša: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
43 Ježiš mu odpovedal: Sľubujem ti, dnes budeš so mnou v raji."
Ježiš zomiera na kríži
44 Okolo poludnia sa odrazu zotmelo a tma trvala v celej zemi až do tretej.
45 A tu sa zrazu chrámová opona roztrhla na dvoje.
46 Ježiš nahlas zvolal: Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha." Po týchto slovách umrel.
47 Keď dôstojník, ktorý dozeral na popravu, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: Tento človek bol určite nevinný."
48 A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali otrasené.
49 Napokon tam zostali iba Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley a zobďaleč všetko pozorovali.
Ježišov pohreb
50 Jeden z členov veľrady, Jozef z Arimatey, čestný a šľachetný človek,
51 nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí uverili zvesti o Božom kráľovstve.
52 Ten teraz vyhľadal Piláta a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo.
53 Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný.
54 Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu.
55 Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela do hrobu. Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok.
Copyright © 1993 by Biblica