Add parallel Print Page Options

Quia joˈ ncˈe na jnda̱ macwitandoˈxcoˈyoˈ ñˈeⁿ Cristo, calˈueˈyaˈyoˈ na nntoˈñoomˈyoˈ ˈnaⁿ na niom cañoomˈluee yuu na wacatyeeⁿ ntyjaaˈ tsˈo̱ Tyˈo̱o̱tsˈom ntyjaya. Cˈoomˈ nˈomˈyoˈ cantyja ˈnaaⁿ cwii cwii nnom na matseixmaⁿ cañoomˈluee, nchii ˈnaⁿ na matseixmaⁿ tsjoomnancue. Ee laxmaⁿˈyoˈ lˈoo ndoˈ juu na cwitaˈndoˈyoˈ jeˈ, wantyˈiuuˈ mˈaaⁿnaˈ ñˈeⁿ Cristo ncˈe mˈaaⁿ ñˈeⁿ Tyˈo̱o̱tsˈom. Jeˈ cwitandoˈyoˈ jo nnom Tyˈo̱o̱tsˈom ncˈe wandoˈ Cristo. Quia nleitquiooˈnê, mati ˈo nleitquiooˈndyoˈ ñˈeⁿñê ndoˈ nlajomndyoˈ na nluiitˈmaⁿñê.

Catjeiˈndyoˈ ñequio chaˈtso natia na ñejlaˈjomndyoˈ

Joˈ chii chaˈtso nmeiⁿˈ na cwiqueⁿ nˈomˈyoˈ chaˈxjeⁿ cwiqueⁿ nˈom nnˈaⁿ na tyoolayuˈ, queⁿˈyoˈ cwenta na lˈoo laxmaⁿnaˈ, chaˈna na ncˈoomya tsˈaⁿ ñˈeⁿ cwiicheⁿ tsˈaⁿ na nchii saaⁿˈaⁿ, nchii scoomˈm, meiⁿ talajomndyoˈ tsˈiaaⁿ na tiljuˈ laxmaⁿ, meiⁿ tañequiandyoˈ ñequio joo na queeⁿ nˈom seiiˈyoˈ, meiⁿ talaˈjomndyoˈ ñequio joo natia na lˈue nˈomˈyoˈ, meiⁿ tilaˈqueeⁿ nˈomˈyoˈ ˈnaaⁿˈ cwiicheⁿ tsˈaⁿ, na juu joˈ ljoˈyu jnaaⁿˈ tsˈaⁿ chaˈxjeⁿ na matseitˈmaaⁿˈñe cwii na nlˈa nnˈaⁿ. Ee cweˈ jnaaⁿˈ nmeiⁿˈ, juu na jeeⁿ cwajndii matseiwˈii Tyˈo̱o̱tsˈom nntˈuiinaˈ nnˈaⁿ na cwilaquieˈ nˈomna. ˈO ndyu na teinom tyolaxmaⁿˈyoˈ natiameiⁿˈ, sa̱a̱ jeˈ jeˈ tsacwintyjeˈyoˈ na cwilˈaˈyoˈ nmeiⁿˈ. Talawjeeˈyoˈ nnˈaⁿ, talaqueeⁿ nˈomˈyoˈ ntˈomcheⁿ, talata̱a̱ˈ nˈomˈyoˈ nnˈaⁿ, talaˈjnaⁿˈyoˈ joona, talaneiⁿˈyoˈ ñˈoomwiˈ. Talaneiⁿˈyoˈ cantu nda̱a̱ ncˈiaaˈyoˈ ee jnda̱ tyuiiˈ juu na tyolaxmaⁿˈyoˈ na cjeeˈ xuee na cwilaˈyuˈyoˈ ñˈeⁿ Jesucristo ñequio cwii cwii nnom na ñelˈajndyeeˈyoˈ. 10 Jnda̱ seichuiiˈxcoˈnaˈ oˈ cantyja na tsamˈaⁿˈyoˈ, cwii na laxmaⁿˈyoˈ ncˈe na tuiindyoˈxcoˈyoˈ, cha nluiiˈndyo̱ Tyˈo̱o̱tsˈom, nqueⁿ na sˈaaⁿ jaa, cha na ya ndoˈ canda̱a̱ˈ nlaˈno̱o̱ⁿˈa cantyja ˈnaaⁿˈaⁿ. 11 Jeˈ ticwjaaˈñê cwenta ljoˈ cwiluiindye nnˈaⁿ, aa griego oo aa judío, aa jnda̱ tuii oo aa tyooluii ñˈeⁿñe chaˈxjeⁿ cwilˈa nnˈaⁿ judíos ñˈeⁿ yonomˈndaa ndana, aa tsˈaⁿ na cweˈ ñetyjeeˈya oo tsˈaⁿjnda̱a̱ juu, aa moso na mˈaaⁿtyeⁿ oo aa tsˈaⁿ mˈaaⁿ xjeⁿ ˈnaaⁿˈ. Ñˈoom na macwjaaˈñê cwenta na nquii Cristo tjacantyja na tˈmaⁿ cwiluiiñê ndoˈ na mˈaaⁿ naquiiˈ nˈo̱o̱ⁿya.

12 Jeeⁿ candyaˈ tsˈom Tyˈo̱o̱tsˈom ˈo ndoˈ jnda̱ tjeiiⁿˈeⁿ ˈo na cwiluiindyoˈ nnˈaaⁿˈaⁿ. Joˈ chii cˈomˈyoˈ na wiˈ nˈomˈyoˈ nnˈaⁿ ndoˈ na ya nnˈaⁿndyoˈ ñequio chaˈtsondyena. Cˈomˈcjeˈyoˈ nda̱a̱ nnˈaⁿ, cˈomˈyoˈ na cwentandyoˈ ñequio chaˈtso nnˈaⁿ, cˈomˈyoˈ na mˈaaⁿ nioomcheⁿ nˈomˈyoˈ. 13 Cˈomˈtˈmaaⁿˈndyoˈ nˈomˈyoˈ ñequio ncˈiaaˈyoˈ. Ndoˈ calaˈtˈmaⁿ nˈomˈyoˈ joona quia cwilaˈtjo̱o̱ndyena nda̱a̱ˈyoˈ. Calˈaˈyoˈ ñˈeⁿndyena chaˈxjeⁿ sˈaa Cristo na seitˈmaⁿ tsˈoom ˈo. 14 Ndoˈ chaˈtso na chaˈtso, cˈomˈyoˈ na canda̱a̱ˈya mˈaⁿˈyoˈ na wiˈ nˈomˈyoˈ ncˈiaaˈyoˈ, ee juu joˈ matseitjoomˈnaˈ chaˈtso ndoˈ canda̱a̱ˈ tseixmaⁿnaˈ. 15 Ncˈe Cristo cwiljoya tsˈom Tyˈo̱o̱tsˈom ñˈeⁿndyoˈ. Quiandyoˈ na juu joˈ nntsa̱ˈntjomnaˈ ˈo ee cantyja ˈnaaⁿˈnaˈ tˈmaaⁿ ˈo na nlaxmaⁿˈyoˈ ñecwii tsˈaⁿ cwiluiindyoˈ. Ndoˈ quiaˈyoˈ na quianlˈuaaⁿˈaⁿ.

16 Catsˈaanaˈ na canda̱a̱ˈya cˈoom ñˈoomˈ Cristo naquiiˈ nˈomˈyoˈ, na cwitˈmo̱ⁿˈyoˈ ndoˈ cwilajndo̱ˈyoˈ nˈom ncˈiaaˈyoˈ na cwilaˈyuˈ, na cwitaˈyoˈ salmos, luantsa ñequio ntˈomcheⁿ na cwilaˈtˈmaaⁿˈndyoˈ jom, ndoˈ naquiiˈ nˈomˈyoˈ na quianlˈuaaˈ Tyˈo̱o̱tsˈom. 17 Ndoˈ meiⁿnquia na cwilˈaˈyoˈ oo na cwilaneiⁿˈyoˈ, calˈaˈyoˈ chaˈtso joˈ ñequio xueeˈ Ta Jesús na cwiñequiaˈyoˈ na quianlˈuaaˈ Tsotya̱a̱ya Tyˈo̱o̱tsˈom ncˈe jom.

Nmeiiⁿ matsonaˈ na calˈaaya

18 ˈO yolcu na mˈaⁿ sˈaaˈyoˈ, calaˈcanda̱a̱ˈndyoˈ nda̱a̱na, ee maxjeⁿ luaaˈ matsonaˈ na calˈa yolcu na cwilaˈyuˈ ñequio Ta Jesús. 19 ˈO naⁿnom na mˈaⁿ lcuuˈyoˈ, cˈomˈyoˈ na wiˈ nˈomˈyoˈ joona. Talˈaˈyoˈ na cweˈ cwilaˈtiaˈtoˈyoˈ joona. 20 ˈO nda nnˈaⁿ, calaˈcanda̱a̱ˈndyoˈ ñˈoom na cwitsa̱ˈntjom tyendyeeˈyoˈ ˈo. Ee jeeⁿ ya ntyjii Ta Jesús na cwilˈaˈyoˈ na ljoˈ. 21 ˈO naⁿnom na mˈaⁿ ndaˈyoˈ, talˈaˈyoˈ ljoˈ na nlawjeena ñˈeⁿndyoˈ ee xeⁿ naljoˈ nˈndyena na ñeˈcalˈana yuu na ncjaaweeˈ nquiuˈyoˈ ñˈeⁿndyena. 22 ˈO na mˈaⁿˈtyeⁿˈyoˈ moso nda̱a̱ patrom ˈnaⁿˈyoˈ, calaˈcanda̱a̱ˈndyoˈñˈeⁿˈyoˈ nda̱a̱na. Nchii cweˈ quia na cwiqueⁿna cwenta ljoˈ na cwilˈaˈyoˈ cha nnjaaweeˈ nˈomna ñˈeⁿndyoˈ, ñequiiˈcheⁿ candyeˈntjomˈyoˈ nda̱a̱na na xcweeˈ nˈomˈyoˈ ncˈe na nquiaˈyoˈ Nqueⁿ na matsa̱ˈntjoom ˈo. 23 Chaˈtsoti na cwilˈaˈyoˈ, caluiinaˈ ñequio na xcweeˈya nˈomˈyoˈ, chaˈcwijom nnom nquii Ta Jesús cwindyeˈntjomˈyoˈ, nchii cweˈ nda̱a̱ nnˈaⁿ. 24 Ee manquiuˈyaˈyoˈ na nñequiaa Ta Jesús na nntoˈñoomˈyoˈ cwii na jeeⁿ jnda na nndaˈyoˈ. Ee ˈo nnom Cristo cwindyeˈntjomˈyoˈ, jom cwiluiiñê patrom na tjacantyja na matsa̱ˈntjoom ˈo. 25 Sa̱a̱ tsˈaⁿ na matseiˈtjo̱o̱ñe, nntiomlˈuaaⁿ juu ñequio mañejuuti natia na machˈee tsaⁿˈñeeⁿ. Ee jom xocjaañˈoomñê ñˈeⁿ cwii tsˈaⁿ sa̱a̱ cwiicheⁿ ticueeˈ tsˈoom.

Living as Those Made Alive in Christ

Since, then, you have been raised with Christ,(A) set your hearts on things above, where Christ is, seated at the right hand of God.(B) Set your minds on things above, not on earthly things.(C) For you died,(D) and your life is now hidden with Christ in God. When Christ, who is your[a] life,(E) appears,(F) then you also will appear with him in glory.(G)

Put to death,(H) therefore, whatever belongs to your earthly nature:(I) sexual immorality,(J) impurity, lust, evil desires and greed,(K) which is idolatry.(L) Because of these, the wrath of God(M) is coming.[b] You used to walk in these ways, in the life you once lived.(N) But now you must also rid yourselves(O) of all such things as these: anger, rage, malice, slander,(P) and filthy language from your lips.(Q) Do not lie to each other,(R) since you have taken off your old self(S) with its practices 10 and have put on the new self,(T) which is being renewed(U) in knowledge in the image of its Creator.(V) 11 Here there is no Gentile or Jew,(W) circumcised or uncircumcised,(X) barbarian, Scythian, slave or free,(Y) but Christ is all,(Z) and is in all.

12 Therefore, as God’s chosen people, holy and dearly loved, clothe yourselves(AA) with compassion, kindness, humility,(AB) gentleness and patience.(AC) 13 Bear with each other(AD) and forgive one another if any of you has a grievance against someone. Forgive as the Lord forgave you.(AE) 14 And over all these virtues put on love,(AF) which binds them all together in perfect unity.(AG)

15 Let the peace of Christ(AH) rule in your hearts, since as members of one body(AI) you were called to peace.(AJ) And be thankful. 16 Let the message of Christ(AK) dwell among you richly as you teach and admonish one another with all wisdom(AL) through psalms,(AM) hymns, and songs from the Spirit, singing to God with gratitude in your hearts.(AN) 17 And whatever you do,(AO) whether in word or deed, do it all in the name of the Lord Jesus, giving thanks(AP) to God the Father through him.

Instructions for Christian Households(AQ)

18 Wives, submit yourselves to your husbands,(AR) as is fitting in the Lord.

19 Husbands, love your wives and do not be harsh with them.

20 Children, obey your parents in everything, for this pleases the Lord.

21 Fathers,[c] do not embitter your children, or they will become discouraged.

22 Slaves, obey your earthly masters in everything; and do it, not only when their eye is on you and to curry their favor, but with sincerity of heart and reverence for the Lord. 23 Whatever you do, work at it with all your heart, as working for the Lord, not for human masters, 24 since you know that you will receive an inheritance(AS) from the Lord as a reward.(AT) It is the Lord Christ you are serving. 25 Anyone who does wrong will be repaid for their wrongs, and there is no favoritism.(AU)

Footnotes

  1. Colossians 3:4 Some manuscripts our
  2. Colossians 3:6 Some early manuscripts coming on those who are disobedient
  3. Colossians 3:21 Or Parents