Skutky Apoštolov 22

Nádej pre kazdého

Pavol sa obhajuje pred Židmi

22  Milí bratia a otcovia! Vypočujte, prosím, čo by som rád povedal na svoju obhajobu."

² Keď počuli, že sa im prihovoril v ich rodnom jazyku, nastalo ešte väčšie ticho.

³ Som Žid, narodil som sa v Tarze v Cilícii, ale vychovaný som bol tu v Jeruzaleme. Ako žiak známeho učenca Gamaliela som sa naučil zachovávať zákony našich otcov. Horlivo som sa usiloval dodržiavať Božie príkazy, tak ako to robíte vy dnes.

⁴ Preto som až na smrť nenávidel nové učenie Ježiša Krista a jeho vyznávačov, mužov aj ženy som dával zatýkať a väzniť.

⁵ To mi môže dosvedčiť veľkňaz aj celá najvyššia rada. Raz som si od nej dokonca vyžiadal odporúčajúce listy pre židovskú obec v Damasku. Vybral som sa ta, aby som tamojších stúpencov novej viery pozatýkal, priviedol ich v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať.

⁶ No počujte, čo sa stalo. Keď som sa už blížil k Damasku -- bolo práve poludnie -- zrazu sa okolo mňa rozžiarilo oslepujúce svetlo z neba.

⁷ Padol som na zem a počul som hlas: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?

⁸ Ozval som sa:Kto si, Pane? Odpovedal mi:Som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.

⁹ Moji sprievodcovia boli takisto oslepení tým svetlom, ale nepočuli, že niekto ku mne prehovoril.

¹⁰ Spýtal som sa:Čo mám robiť, Pane? Ježiš mi povedal:Vstaň! Choď do Damasku, a tam sa dozvieš, aké poslanie ti Boh zveruje.

¹¹ Jas toho svetla ma celkom oslepil, preto ma museli moji druhovia vziať za ruku a doviesť až do Damasku.

¹² Tam žil istý muž, ktorý sa volal Ananiáš. Bol veľmi zbožný a usiloval sa svedomite dodržiavať všetky Božie príkazy, takže sa tešil dobrej povesti u všetkých Židov v Damasku.

¹³ Ten ma vyhľadal a povedal mi:Milý brat Saul, opäť budeš vidieť. V tej chvíli sa mi vrátil zrak a uvidel som ho.

¹⁴ A ešte mi povedal:Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl Mesiáša a počul ho hovoriť.

¹⁵ Staneš sa jeho svedkom pred celým svetom a všade budeš rozprávať, čo si videl a počul.

¹⁶ Neváhaj teda, daj sa pokrstiť na znamenie, že si očistený od hriechov, a vyznávaj, že je tvojím Pánom.

¹⁷ Vrátil som sa naspäť do Jeruzalema. Jedného dňa som sa modlil v chráme a tu sa mi znova zjavil Pán

¹⁸ a povedal mi:Čo najrýchlejšie odíď z Jeruzalema, lebo nik neuverí tomu, čo budeš o mne hovoriť.

¹⁹ Odporoval som:Pane, oni predsa vedia, že práve ja som dával zatvárať do žalára a biť v synagógach tých, ktorí v teba uverili.

²⁰ A keď tiekla krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, ktorí ho kameňovali.

²¹ Ale Pán mi povedal:Odíď z Jeruzalema, lebo ťa chcem poslať ďaleko k pohanom. "

²² Až do tejto chvíle ho dav pozorne počúval, ale zmienka o pohanoch ich znova podráždila. Začali strhávať zo seba šaty, hádzať doňho hrste hliny

²³ a kričali: Preč s tým zradcom. Nesmie zostať nažive!"

²⁴ Veliteľ dal Pavla rýchlo odviesť do pevnosti, rozkázal, aby ho zbičovali a vypočuli. Chcel sa dozvedieť, prečo sa dav naňho tak rozzúril.

²⁵ Keď ho už priviazali, obrátil sa Pavol na veliaceho dôstojníka: Smiete bičovať rímskeho občana a navyše bez súdneho vyšetrenia?"

²⁶ Dôstojník zašiel za veliteľom a hlásil mu to: Čo chceš robiť? Ten človek je predsa rímsky občan!"

²⁷ Veliteľ pristúpil k Pavlovi a spýtal sa ho: Je pravda, že si rímsky občan?" Odpovedal: Áno, som."

²⁸ Veliteľ namietol: Aj ja som. No ja som za to občianske právo zaplatil ťažké peniaze!" -- A ja som sa ako rímsky občan už narodil."

²⁹ Tu sa vojaci, ktorí ho mali biť a vypočúvať, ihneď stiahli. Aj veliteľ sa preľakol, keď sa dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal spútať.

³⁰ Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá rada.